> Forums > Curriculum In Lingua Italiana > INFORMAZIONI GRAMMATICALE TEDESCA... (Tutte i mo informazioni grammaticali tedesche chì aghju amparatu in u corsu)
-
1-NOMINATIVU (CASU NOMINATI)
2-AKKUSATİV (İ HALİ)
3-DATİV (E HALİ)
4-GENITIVE (STATU GENITIVE) L'ordine sottu, 1,2,3,4, mostra questi stati...AJUSTAMENTU CON ARTICOLI SPECIFICI
DER DAS DİE DİE(PLURAL)
1-der gutE Mann das gutE Kind die gutE Frau die gutEN FrauEN
2 da gutEN Mann das gutE Kind die gutE Frau die gutEN FrauEN
3-dem gutEN Mann dem gutEN Kind der gutEN Frau den gutEN FrauEN
4-des gutEN MannES des gutEN KindES der gutEN Frau der gutEN FrauEN1 bravu omu bonu zitellu bona donna bona donne
2- Bon omu, bonu zitellu, bona donna, bona donna
3-Bè à l'omu, bè à u zitellu, bè à a donna, bè à e donne
4-U bravu zitellu di u bonu omu, e bone donne di bona donna
AJUSTAMENTU COMPLETU DI ARTICOLI INDEXPETTIVI
EIN EIN EİNE
1- ein gutER Mann ein gutES Kind eine gutE Frau No PLURAL
2-einen gutEN Mann ein gutES Kind eine gutE Frau
3-einem gutEN Mann einem gutEN Kind einer gutEN Frau
4-eines gutEN MannES eines gutEN MannES einer gutEN Frau1-un bon omu un bonu zitellu una bona donna bona donne
2- Un bonu omu, un bonu zitellu, una bona donna, una bona donna
3- À un bonu omu, à un bonu zitellu, à una bona donna, à una bona donna
4- Un bonu omu, un bonu zitellu, una bona donna, una bona donnaKEIN (articulu negativu) hè attrattu cum'è ein. plurale HÈ CHAT
keine kleinen Kinder (senza zitelli)
keine kleinen Kinder (senza zitelli)
keinen kleinen Kindern (senza zitellu)
keiner kleinen Kinder (senza zitellu)
E cunghjugazioni in una frase senza articulu sò e seguenti:
1-gutER Mann kleinES Kind gutE Frau kleinE KindER
2-gutEN Mann kleinES Kind gutE Frau kleinE KindER
3-gutEM Mann kleinEM Kind gutER Frau kleinEN KinderN
4-gutEN MannES kleinEN KindES gutER Frau kleinER Kinder
MEİN(der) MEİN(das) MEİNE(die) MEİNE(plurale)
mein gutER Sohn mein gutES Kind meine gutE Mutter meine gutEN Bücher
meinen gutEN Sohn mein gutES Kind meine gutE Mutter meine gutEN Bücher
meinem gutEN Sohn meinem gutEN Kind meiner gutEN Mutte meinen gutEN Büchern
meines gutEN SohnES meines gutEN KindES meiner gutEN Mutter meiner gutEN Bücher
(sparate cum'è l'Ambigu)u mo figliolu bonu u mo bellu zitellu a mo bona mamma i mo boni libri
u mo figliolu bonu u mo bellu zitellu a mo bona mamma i mo boni libri
À u mo bonu figliolu, à u mo bonu figliolu, à a mo bona mamma, à i mo boni libri
u mo bonu figliolu u mo bonu figliolu a mo bona mamma i mo boni libri
DIESER DIESES DIESE DIESE (PLURAL)
dieser Hut dieses Heft diese Genre diese Hefte
diesen Hut dieses Heft diese Genre diese Hefte
diesem Hut diesem Heft dieser Genere diesen Heften
dieses Hutes dieses Heftes dieser Genere dieser Hefte
(in questu prunome, cum'è quellu particulare)Stu cappellu, stu librettu, sta porta, sti libretti
Stu cappellu, stu librettu, sta porta, sti libretti
stu cappellu, stu carnettu, sta porta, sti carnetti
di stu cappellu, di stu librettu, di sta porta, di sti libretti
-
FORMAZIONE SENTENZA IN TEDESCO...
I frasi sò spartuti in dui in quantu à a so struttura : 1)- SENTENZA SIMPLICA 2)- SENTENZA CUMPUTA.
1) - SINTENZA SIMPLE:
A frase simplice (einfacher Satz) hè una frase chì hè furmata cù una sola azzione inflessionale è cuntene un solu giudiziu.Ayşe putzt sich jeden Tag die Zahne (Ayşe spazzola è si pulisce i denti ogni ghjornu)
Meine Tocher bereitet das Essen vor.(A mo figliola prepara a cena).2) SENTENZA CUMBINATA:
A frase cumposta (zusammengesetzter Satz), invece, hè una frase chì hè aduprata cù verbi multipli è cuntene più di un ghjudiziu.Una frase cumposta pò esse cumposta da duie o più basi, è ancu una BASICA (HAUPTSATZ), una o più CLAUSULE LATERALI (NEBENSATZ).
a) -Due frase BASIC: / Ich bat ihn um eine Zigarette /, aber er hatte keine Zigarette /
(frase basica) (frase basica)Ich will in Deutschlan studieren /, deshalb lerne ich Deutsch
(frase basica) (frase basica)b) -Una BASIC è una o più frasi SIDE:
Ayşe konnte nicht an der Prüfung teilnehmen /, weil sie schwer crank war
(Frasa di basa) (Frasa laterale)SENTENZA BASICA E LOCALIZZAZIONI DI ELEMENTI DI SENTENZA:
A frase di basa in alimanu cuntene i seguenti elementi,
1-OGGETTI (sughjettu), 2-LOAD (pradikat), 3-OGGETTO (Ughjettu), 4-ALTRI (per esempiu marcatori ...)
U primu locu hè u SUGEGTU, u sicondu hè u VERBU DISEGNATA CU RISPETTU À U SUGEGTU, dopu l'OBGETTU... ecc...
Struttura di Frase in Tedesco: (SOGGETTO + CARICA + OGGETTU) Aghju fattu a formula è questu in Tedesco ÖYN
Struttura di frase in turcu: (SUGGETU + OGGETU + YÜKLEM) ONY in turcu
UTILIZZU ELEMENTI DI SENTENZA IN LOCU:
Se ci hè AKKUSATIVOBJEKT o DATIVOBJEKT in una frase basica è questi sò usati cum'è parolle, prima DATIVOBJEKT è dopu AKKUSATIVOBJEKT vene ..
Allora DATIVE + AKKUSATİV (in sentenza normale)
ESEMPIO: Mein Onkel schenkt SEİNEM SOHN, / EİNEN COMPUTER (U mo ziu dà u so figliolu / un urdinatore)
(dativu) / (accusative)(U mo ziu dà à u so figliolu / un urdinatore) À: À U FILLU (dativ) COSA: COMPUTER (akk.
Ma se unu di questi hè adupratu invece di u prugramma persunale, quellu in u formatu ADIL hè parlatu prima di l'altru.ESEMPIO: Mein Onkel schenkt İHM (giustu) / COMPUTER EİNEN (U mo ziu li dà / un urdinatore.)
(dativu) / (accusative) (d) (a)avà attenti quì !!
Mein Onkel schenkt İHN (pronome) / SEİNEM SOHN (U mo ziu li dà / cum'è un rigalu à u so figliolu).
(akk) / (dativ) (a) (d)
Quì hè cambiatu..akkusativ era avanti, dativ era allora .. perchè? Perchè ci hè un prunome in a frase..ch'era?
Mein Onkel schenkt İHN (nome) / İHM (noun) (U mo ziu li dà à ellu / à ellu cum'è un rigalu).
(akk) (dat.)
Allora, i prunomi sò sempre davanti à a frase, s'ellu ci hè dui pronomi in a frase, AKKUSATİV hè sempre davanti ...
Permettemu di riassume brevemente cusì: In alimanu, l'ordine in una frase normale hè prima DATİV, dopu AKKUSATİV, MA SE C'È UN PRONOME (PERSONALPRONOMEN) IN A SENTENZA (SI SIA DATIV O AKKUSATİV), hè SEMPRE FUNDATA... .SE CI SOnu PRONOMI (PRONOMI PERSONALI) IN A SENTENZA, SEMPRE AKKUSATİV PRIMA DI U DATIVE.
Frasa normale... dativu + accusativuSe ci hè 1 pronome ...... u pronome prima (dat o akk. ùn importa micca)
S'ellu ci sò 2 pronomi ... .. diventa akkusativ + dativ ... (se esaminate bè l'esempii sopra, capirete megliu ..)Dacciu torna esempii di frasi
SENTENZA NORMALE: Ich wasche MİR / DIE HÄNDE (Mi lavu e mani.)
(dat) / (akk)SENTENZA cù FIERA in questu: Ich wasche SIE / MIR (li distrughju.)
(akk) / (dat)
SI IN UNA SENTENZA IN TEDESCO TUTTI I ELEMENTI POSSIBILI DI A SENTENZA INCLUDENU L'ORDINU hè CUS AS.OGGETU + AZIONE DI ATTITUDINE (verbu) + parola TIME + dativOBJEKT + PERCHÉ parola + STILE parola + ACCUSATIVEOBJEKT + LOCU parola
in cortu subject + verb fless + time + object + place…..(ich + lese + heute + Deutsch + zu Hause)
ESEMPULU DI SENTENZA: (a spiegazione di a tavula sopra cù una frase)
Er / schrieb / gestern / seinem Direktor / weger dieser Sache / voller Angst / einen Brief / nach Bonn
(ö) / (d.e) / (zmn) / (d.obj) / (perchè blr word) / (style br word) / (akk obj) / (place)
QUÈ QUANDU U SUGGETTIU SOSTITUITU IN UNA SINTENZAfrase nurmale: ICH RASİERE MİR HEUTE DEN BART (sughjettu + terazione + tempu + ogettu) (nominativ + dativ + akkusativ)
tempu à u principiu: HEUTE RASİERE ICH İHN MİR (tempu+verbu+sugettu+ughjettu) (nominativu+akkusativ+dativ)
1) AZIONI DI ROTAZIONE (RIFLESSIVE)
Se l'effettu di u travagliu fattu da u sughjettu hè di novu direttu versu ellu stessu, queste azzioni sò chjamate AZIONE RIFLESSIVA. In azzioni riflessive, u sughjettu hè di solitu esseri viventi. In alimanu, tali azzioni sò aduprate cù SICH reflexivpronomen. (Es. SİCH FREUEN: rallegrassi).
In azzioni riflessive, quandu un oggettu (Akkusativobjekt) vene dopu à u prunome riflessivu di SIC, u mich è dich in a 1a è a 2a persona singulare si trasformanu in u statu direzionale (Dativ) è diventanu MIR o DIR.
MİCH (accusative)
MIR (dativu)
DICH
DIRSİCH WASCHEN: lavà (Akkusativ) SİCH DIE HÄNDE WASCHEN: lavà e mani (Dativ)
ich wash MICH—- -Lavu. ich wasche MİR die Hände
mi lavu e manidu wäschst DİCH—- -Stai lavando du wäschst DİR die Hände
Vi lavate e manier-sie-es wäscht SİCH—-Si lava er-sie-es wäscht SİCH die Hände—Si lava le mani
wir waschen UNS
Avemu lavatu wir lavatu UNS die Hände
Ci lavemu e maniihr wascht EUCH
-Stai lavatu ihr wascht EUCH die Hände
vi lavate e manisie waschen sich
si lavanu sie waschen SİCH die Hände - si lavanu e maniSie waschen SICH
State lavando Sie waschen SİCH die Hände
Vi lavate e mani
2) AZIONI DI NON RITORNU
L'azzione di SIC WASCHEN quandu hè usata senza SIC hè un'AZIONE DI NON RITORNU è significa LAVATU.
etwas waschen: lavà qualcosa.
ich wasche meine Hände: Mi lavu e mani ...... cum'è ..Pudemu generalmente dividisce l'azzioni riflessive in dui gruppi. Alcuni di elli sò sempre aduprati cù SIC, altri ponu esse aduprati sia cù sia senza sich.
Demu esempi di azzioni riflessive chì sò sempre aduprate cù sich:
SİCH BEEİLEN: pigliate u vostru tempu
SİCH ENTSCHLİEßEN: piglià una decisione finale
SİCH ERHOLEN: riposà
SİCH KUMMERN: cura
SİCH SCHÄMEN: vergugnassi
SİCH SEHNEN: bramà, bramà, etc.
Demu esempi di azzioni riflessive è non riflessive:SİCH ÄNDERN : cambià ÄNDERN : cambià
SİCH BEWEGEN: muvimenti BEWEGEN: muvimenti
SİCH FÜRCHTEN : avè paura FÜRCHTEN : paura
SİCH RASİEREN: rasà RASİEREN: rasassi
SİCH STELLEN : stà STELLEN : mette
SİCH TREFFEN : scuntrà TREFFEN : culpisce
SİCH WASCHEN : lavà WASCHEN : lavà…………..cum’è….ich wasche mich:mi lavu (RIVUTABLE)
ich wasche das Kind: Lavu u zitellu (NON RITURNU)
SİCH KÄMMEN: esse scannatu .. (Ali steht vor dem Spiegel und ali kämmt sich)
SİCH UNTERHALTEN: chat (Wir sitzen an dem Tisch und wir unterhalte uns)
SİCH DUSCHEN: piglià una doccia .. (Nach dem Sport dusche ich mich)
SİCH ERKÄLTEN: piglià un raffreddore... (Ohne Mantel erkälst du dich)
SİCH SCHÄMEN: esse vergogna .... (er schämt sich nicht)
SİCH FREUN: rallegrarsi... (Freust du dich,dass dein Freund kommt?)
SİCH LEGEN: stendersi... (Er ist müde,er legt sich ins Bett)
SİCH ERKUNDİGEN: Cunsultazione
SİCH BESSERN: Avè megliu
SİCH BEGNEN: scuntrà
SİCH SONNEN: sunbathing... (ich sonne mich: I am sunbathing... etc.)
SİCH ERHOLEN: riposà
SİCH TREFFEN: meet..(ich treffe mich mit meiner Tochter ODER wir treffen uns …..)
SİCH ERİNNERN: ricordà .. (erinnerst du dich an mich?)
SİCH UMZİEHEN: cambià... UMZİEHEN: muvimenti (senza sich)
Avvicinendu Sich NÄHERN:
SİCH VORSTELLEN: presentà…..(darf ich Ihnen meinen Freund vorstellen?)
SİCH INTERESSIEREN: esse interessatu, esse interessatu .. (İch interessiere mich für Fussball)
SİCH LANGWEİLEN: Per esse annoiatu
SİCH FREUEN: Rallegra... (ich würde mich freuen: Sò cuntentu ....... ich habe mich sehr gefreut: Sò tantu felice)
SİCH WUNDERN: esse sorpresa WUNDERN: sorprenderà (senza sich)
SİCH İRREN: esse sbagliatu
SİCH BEEİLEN: affrettà.VERBA SEPARABILE È NON SEPARABILE.
Prefissi in Predicates…..VERBEN MİT PRÄFIX
I prefissi influenzanu u significatu di u verbu (verbi) ch'ellu vene prima. i prefissi sò spartuti in 3 quandu sò aduprati in a frasa.
1- I predicati ùn sò micca separati da i prefissi (UNTRENNBARE VERBEN)
2- predicati separati da i prefissi (TRENNBARE VERBEN)
3- I prefissi sò siparati in trè cum'è predicati separati è micca separati (TRENNBARE / UNTRENNBARE VERBEN).
1- VERBEN UNTRENNBARE (NON-SEPARATE)--NICHT TRENNBARE VERBENverben mit den prafixen (predicati non separabili)
I predicati (verbi) chì cumincianu cù BE- EMP- ENT- ER- GE- MISS- VERZER ùn sò mai separati...BESTELLEN (à l'ordine) - GEFALLEN (piace) - MİSSFALLEN (disgrazia) - EMPFEHLEN (raccomandà) - ERZAHLEN (dì) - ZERREİSSEN (strappà) - BEGINNEN (cumincià) - BEZAHLEN (pagà) - ERWARTEN (aspettà)
esempiu: ich habe einen Brief bekommen... (perektif)...
ich bekommt einen Brief.. (preasens)... cum'è...
eccu principiu…..
ich bezahle……
ich erwarte…….
ich vereinbare……
2- TRENNBARE VERBEN(A MANCATA)
capu AB- MİT- AN- AUF- EİN- AUS- BEİ- VOR- ZU-FERN .... I predicati chì cumincianu cù ecc.. sò separatiEİNSTEİGEN (cavalcà) - AUFSTEHEN (alzà si) - EİNKAUFEN (cumprà) - FERNSEHEN (guardà a televisione) - ANFANGEN (cumincià) - AUSSCHALTEN (spegnere l'eletti ...)
esempiu: ich steige in den Bus ein (preasens) I'm getting on the bus
ich bin in den Bus eingestiegen (perektif) Sò ghjuntu in l'autobus. Perfettu hè fattu cù sein per scendere, per cullà, per andà, per vene, per more, per fonde ... ecc.
ich stehe auf.(preasens) …….ich bin aufgestanden(perf)
ich kaufe ein.(preasens)………..ich habe eingekauft (perf)
ich sehe fern.(preasens)……….ich habe ferngesehen(perf)
3- TRENNBARE ODER NICHT TRENNBARE VERBEN (SIA LASCIANTI È CARICHI NON LASCIANTI)
DURCH- ÜBER- UM- UNTER- WİDER- WİEDER..etc...
VERBI FATTI CON A SENZA ..ANKOMMEN……………………IST ANGEKOMMEN
ABFAHREN…………………………… IST ABGEFAHREN
AUSTEIGEN…………………….IST AUFGESTANDEN
BLEİBEN………………………………..İST GEBLİEBEN (una situazione speciale. Hè fattu cù SEIN ancu s'ellu ùn ci hè micca muvimentu
FLIEGEN………………………………..IST GEFLOGEN
KOMMEN………………………………..IST GEKOMMEN
GEHEN…………………………IST GEGANGEN
MITFAHREN………………… IST MITFAHREN
SEIN………………………… IST GEWESEN
LAUFEN………………………IST GELAUFEN……….like….Parolle chì mostranu PLACE-TIME-DAY….
A DEFINIZIONE DI U GIORNU, U TEMPU DI U GIORNU, I MESI È E STAGIONI hè SEMPRE (DER).
DIE ZEIT…….WANN?DICEMU CON (UM) QUANDU U PARLU DI U TEMPU ..
DIE UHRZEIT: um zwei Uhr (à duie ore)
um halb neun (à ottu anni è mezu)QUANDU MENCIONI I GIORNI, SONU SEMPRE DITTI CUN (AM) - SOLO SI DICI COME (NACHT) IN DIE NACHT….
DIE TAGEZEIT: sò Morgen (a matina)
morgens (a matina)
İN DER FRÜH (prima mattina)
am Vormittag (prima di meziornu)
vormittags (prima di meziornu)
sò Mittag (mezzogiorno)
mitags (pomeridia)
ZU MİTTAG ESSEN (PRANZU)
am Nachmittag (dopu meziornu)
nachmittags (pomeridia)
sò Abend (a sera)
abends (à a sera)
ZU ABEND ESSEN (CENA DINING)
IN DER NACHT (di notte)
nachts (di notte)DER MORGEN (mattina) - DER VORMITTAG - DER MITTAG (dopu meziornu) - DER NACHMITTAG - DER ABEND (sera) ma succede İN DIE NACHT..
DER WOCHENTAG: am Montag (u luni)
montags (lundi)
am Dienstag (marti)
dienstags (marti)
am Wochenende (weekend)DER MONTAG (lune)–DER DİENSTAG (mar)–DER MITTWOCH(mer)–DER DONNERSTAG(gio)–DER FREITAG–DER SAMSTAG–DER SONNTAG
QUANDU DIRE MESSI E STAGIONI, SI DICE SEMPRE CU (IM)...
DER MONAT : in February (in February) der Februar (in February)
im aprile (d'aprile) der aprile (d'aprile).DIE JAHRESZEİT: im Frühling (in primavera) der Frühling (primavera)
im Sommer (scrittura) der Sommer (scrittura)İN DEN FERİEN: in vacanze
IM URLAUB: in permessu
ZU OSTERN
ZU WEIHNACHTEN
DİE SECUNDE: second-DİE MINUTE:minutu-DİE STUNDE:ora (l'articuli sò sempre DİE)
DER TAG- DİE WOCHE- DER MONAT- DAS JAHR ..PAROLE DI LOCALIZZAZIONE:
WO WOHIN WOHER
(ONDE) (ONDE) (ONDE)
HIER : quì HIERHIN : b VON HIER : da quìDORT : là, là DORTHIN : là VON DORT : là
DA: là DAHİN: là VON DA: là
DRAUßEN: fora di HİNAUS: fora VON DRAUßEN: fora
(außen: outside) (nach draußen: outside)DRINNEN : à l'intérieur HİNEİN : à l'intérieur VON DRINNEN : à l'intérieur
(innin:inside) (nach drinnen:inside)OBEN: HİNAUF da sopra: VON OBEN da sopra: da sopra
(nach oben: up)UNTEN: sottu HINUNTER: sottu VON UNTEN: sottu
(nach unten: sottu)VORN : davanti NACH VORN : davanti VON VORN : davanti
HİNTEN: da daretu NACH HİNTEN: da daretu VON HİNTEN: da daretu
LİNKS: manca NACH LİNKS: manca VON LİNKS: manca
RECHTS : right NACH RECHTS : right VON RECHTS : right
A differenza trà HIN E HER:HIN: Hè adupratu quandu u parlante hè alluntanatu da .. (vi alluntanate da mè)
HER: Adupratu quandu si avvicina à u parlante (vi avvicinate à mè)Per esempiu: HİNAUS: adupratu quandu qualchissia esce da noi.
De même, HERAUS : s'utilise quand quelqu'un esce et vient vers nous...
PAROLE DI TEMPU:SEIT HEUTE: da oghje SEIT EİNEM JAHR: da un annu
SEIT GESTERN : dapoi eri, da SEIT JAHREN : dapoi anni
SEİT MONTAG: da u luni SEİTDEM: da tandu
SEIT DEM HERBST : dapoi u vaghjimu SEIT DAMALS : da tantu tempu
BİS GESTERN: finu à eri SEİT KURZER ZEİT: da pocu tempu
BİS HEUTE: à data OFT: spessu, spessu
BIS MORGEN : finu à dumane MEISTENS : a maiò parte di u tempu
BİS MONTAG: finu à u luni MEHRMALS: parechje volte
BIS JETZT : finu à quì SELTEN : raramenti
JEDEN TAG: ogni ghjornu MANCHMAL: qualchì volta
ALLE TAGE : tuttu u ghjornu AB UND ZU : à l’occasion
den ganzen Tag: tuttu u ghjornuSTÜNDLİCH: ogni ora
TÄGLİCH: ogni ghjornu
WÖCHENTLİCH: settimanale
LANGE ZEIT : longu tempuKONJUKTİV I è KONJUKTİV II in TEDESCO ....
CUGIETTIVI I : e parolle d’omu sò trasmesse à un’altra persona (discorsu indirettu) A cunghjunzione I hè aduprata per trasmette u discorsu d’una persona. In altri palori, determina chì a parolla ùn appartene micca à ellu, ma appartene à un altru è chì hè u so propiu strumentu. Cù Konjuktiv aghju ancu DESIU, DESIDERI, RICHIEDE, PREGHERA…. etc. hè spressione. (A TABELLA DI L'AZIONI REGULARI È IRREGULARI DEVI ESSERE MEMORATI).
CONJECTIVE IRREGULAR I (VERBI REGULARI-IRREGULARI
ich frag-e ich nehme-e -e
du frag-est du nehm-est -est
er,sie,eis frag-e er,sie,es nehm-e -e
wir frag-en wir nehm-en -en
ihr frag-et ihr nehm-et -et
sie / Sie frag-en sie/Sie nehm-en -en cumprà gioielliA TRASFORMAZIONE DI CONJUNCTION I SECONU U TEMPU HA SIGUI...
INDICATORE (SENTENZA NORMALE) CONJECTIVE I
präsens: ich lade dich zur party ein * er lade mich zur Party ein
(Vi invitu à a festa) (mi invita à a festa) o averiapräteritum: ich lud dich zur Party ein *er habe mich zur Part eingeladen
(T'hà invitatu à a festa) (M'hà invitatu à a festa)perfekt: ich habe dich zur Party eingeladen * er habe mich zur party eingelan
(T'hà invitatu à a festa) (M'hà invitatu à a festa)futur: ich werde dich zur Party einladen * er werde mich zur Party einladen
(Vi inviterà à a festa) (Invitarà à a festa)Lasciami spiegà torna cù una frase d'esempiu. lascia mi fà una frase nurmale
ALI: ICH GEHE HİER MİT MEİNEM SOHN ZUR ARBEİT (Ali: Aghju da travaglià quì cù u mo figliolu)Fatemu cun KONJUKTİV I avà
ER GEHE DORT MİT SEİNEM SOHN ZUR ARBEİT (Ci hè andatu à travaglià cù u so figliolu)
Hè dettu in un discorsu indirettu chì Ali si n'andò à travaglià cù u so figliolu... Aghju digià spiegatu l'espressione indiretta sopra.KONJUKTİV II: avvenimenti irreali è impussibili sò contati. in altre parolle, WISH, RICHIESTA, REQUIREMENT, ORDINE, PREVISIONE è cusì.
Cunghjuntivu II * WÜRDEN + MASTAR YAPI hè creatu in a pruvincia. A forma cunghjuntiva II di WERDEN hè WÜRDEN. Lasciami spiegà dinò in frasi.frasa nurmale (indicativu) CUNGIETTIVI II
Präsens: ich komme ich käme/ ich würde kommen (i dui significati u listessu)
futur: ich werde kommen ich käme/ ich würde kommen
Di solitu facu a frasa di più cù würden.Per mè hè più faciule.präteritum: er gab ich hätte gegeben
perfekt: er hat gegeben ich hätte gegebencù u tempu presente
İCH KÄME NİCHT ZU SPÄT (Ùn saraghju micca in ritardu se fussi)
İCH WÜRDE NİCHT ZU SPÄT KOMMEN (Ùn ghjunghjeraghju micca in ritardu s'e fussi .. QUESTU SIGNIFICATU È U STESSU IN QUESTE DUE FRENENZE. Hè statu fattu cù würden in una di elle.Cù u tempu passatu
İCH WÄRE NİCHT ZU SPÄT GEKOMMEN (Ùn saraghju micca in ritardu se eru)konjuktiv ancu
HABEN SEİN WERDEN
HÄTTEN WÄREN WÜRDEN accade.hè tuttu per avà. Aghju preparatu tuttu eiu stessu. Sparteraghju torna dopu quandu truveraghju u tempu.
SİCH FREUN: rallegra... Ùn ci hè micca un elefante chjamatu FREUN
sich freuen (include i dui significati per ralegrassi è rallegrassi)
SİCH FREUN: rallegra... Ùn ci hè micca un elefante chjamatu FREUN
sich freuen (include i dui significati per ralegrassi è rallegrassi)A sò, ma pensu chì ci era una lettera dimenticata quandu l'aghju scritta. vedi espostu avà. Sò cuntentu se currigiate i mo errori di ortografia mentre leghjite. Aghju scrittu in fretta mentre scrivu, ùn aghju mai mancu nutatu l'errore. Vi ringraziu quantunque, benintesa. Ma a cosa hè, aghju fiducia in a mo grammatica tedesca, eccettu per i sbagli di ortografia.
Sò quantunque, chì certe volte i significati di e parolle cambianu quandu ci hè un sbagliu di ortografia.
ma puderia fà tantu. vi portanu di più. rispettal'errori accadenu à tutti naturalmente aghju vulsutu fà una nota per curregge l'errore è aghju avutu u tempu di rivedere tutti i vostri articuli. Aghju amparatu assai cose chì ùn sò micca, avete un stile assai ordinatu è capiscitoghju
grazie per a spartera.
–> Avete datu tante informazioni, Reyya, chì aghju da cliccà u buttone di ringraziu ogni volta chì vecu u vostru nome. applausi :)
Lasciami fà torna una dumanda. Chì temi sò trattati da questi passivi per b1. Aghju ancu un vechju libru. Mostra ancu chì ci sò dui tippi passivi in u passatu è quelli fatti cù mussen können è cusì, chì aghju vistu un pocu. Per esempiu, torna.
Die Wanden werden geschreichen. in u sensu di a vernice ùn sò micca sicuru chì questu puderia sbaglià cù geschreichen.
Die Wanden wurden geschreichen werden.
Die Wanden sind geschreichen worden.
Die Wanden mussen geschreichen werden.Ci ponu esse sbagli perchè ùn li aghju micca ripetutu. Tutti sti passivi sò cuparti da b1?
Lasciami fà torna una dumanda. Chì temi sò trattati da questi passivi per b1. Aghju ancu un vechju libru. Mostra ancu chì ci sò dui tippi passivi in u passatu è quelli fatti cù mussen können è cusì, chì aghju vistu un pocu. Per esempiu, torna.
Die Wanden werden geschreichen. in u sensu di a vernice ùn sò micca sicuru chì questu puderia sbaglià cù geschreichen.
Die Wanden wurden geschreichen werden.
Die Wanden sind geschreichen worden.
Die Wanden mussen geschreichen werden.Ci ponu esse sbagli perchè ùn li aghju micca ripetutu. Tutti sti passivi sò cuparti da b1?
Avete scrittu e frase troppu sbagliatu. À u primu provendu à fà una frase cusì, singulari cumu hè a to parolla plurale Truvatelu fattu, (sè vulete usà cogul, benintesa).
Prima mori Bacchetta : Muru more Wände accade. Avete adupratu u riempimentu streichen per significà imbiancatura o vernice in a frase. Streichen Partizip di u verbu i gesticà accade. Corregghemu avà e nostre frasi.
Die Wände werden gestrichen. (I muri saranu pittati)
Die Wände wurden gestrichen. (I muri sò stati dipinti)Die Wände wurden gestrichen werden.
Die Wände sind gestrichen worden. (I muri sò dipinti)
Die Wände müssen gestrichen werden. (I mura deve esse dipinti. Modalverb, cum'è must in English)Avete scrittu e frase troppu sbagliatu. À u primu provendu à fà una frase cusì, singulari cumu hè a to parolla plurale Truvatelu fattu, (sè vulete usà cogul, benintesa).
Prima mori Bacchetta : Muru more Wände accade. Avete adupratu u riempimentu streichen per significà imbiancatura o vernice in a frase. Streichen Partizip di u verbu i gesticà accade. Corregghemu avà e nostre frasi.
Die Wände werden gestrichen. (I muri saranu pittati)
Die Wände wurden gestrichen. (I muri sò stati dipinti)Die Wände wurden gestrichen werden.
Die Wände sind gestrichen worden. (I muri sò dipinti)
Die Wände müssen gestrichen werden. (I mura deve esse dipinti. Modalverb, cum'è must in English)Grazie per l'infurmazioni. U singulare è plurale cù u travagliu di u tempu hè tuttu ciò chì facciu avà hè di amparà a grammatica. Ma mi dumandu se tutti questi sò inclusi in quelli mostrati finu à u livellu B1?
- Per risponde à questu tema Devi esse logatu.